Jste zde

Přijetí maličkých

Homilie Kristiny Hrehové (2. r.) na Mk 9, 30-37 při závěrečné liturgii zářijového kurzu ve Strašicích 23. 9. 2018

 

Bratia a sestry,

v dnešnom texte nám Pán Ježiš odporúča *prijímať deti v jeho mene*.(Mk 9) Verím, že táto správa pre nás nie je nová. Napriek tomu, keď sa niekto okolo nás správa trocha detinsky, jeho viera je na detskej úrovni, môžeme mať chuť to s ním radšej vzdať, namiesto toho, aby sme tohto človeka prijali. V takom prípade nám môže pomôcť pripomenúť si, prečo prijímať deti v Pánovom mene. V tomto príhovore spomeniem tri dôvody.

Po prvé, prijímanie maličkých nám pomôže nepovyšovať sa. Apoštoli sa dohadujú, kto z nich je väčší. Pán ježiš im káže miesto toho slúžiť druhým a „byť posledným“. Keďže v tej dobe bola vysoká detská úmrtnosť, deťom nevenovali veľa pozornosti. Preto prijať dieťa znamenalo isté poníženie. Pre nás, študentov teológie, môže teda prijatie teologicky menej vzdelaných bratov a sestier zabrániť, aby sme sa povyšovali.

Po druhé, prijímaním maličkých napodobujeme Krista. Apoštoli sa snažili Krista napodobovať v jeho moci a veľkosti. List Jakubov nám však hovorí, že toto je iba pozemská prešibanosť či vychytralosť. Žiarlivosť, sváry a vychvaľovanie vedú k násiliu, chaosu a zlu. Správnejšie napodobovanie Krista je v službe, v ponížení. Pán Ježiš nám ukazuje túto nebeskú múdrosť viacerými spôsobmi. V prvom rade, vydáva sa nám hriešnikom, hoci je Boh. Tým nás prijíma a slúži nám, neposlušným Božím deťom. V našom úryvku taktiež berie do náručia dieťa a vyzdvihuje ho, hoci sám je Pánom vesmíru.

Do tretice, Pán Ježiš prijíma učeníkov, ktorí sú ako deti. Hádajú sa, kto je väčší, hoci to vôbec nie je dôležité. Pán Ježiš využíva túto situáciu, aby im poslúžil. Učí ich o sebe a o Otcovi, ktorý ho poslal. Tretím dôvodom, prečo prijímať maličkých v Pánovom mene je, aby sme sa priblížili k Bohu. Podľa listu Jakubovho „priblížte sa k Bohu a priblíži sa k vám.“ Aby sme sa priblížili k bohu, máme nasledovať nebeskú múdrosť. Tá je „cudná, upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.“ Túto múdrosť vidíme v akcii u Pána Ježiša. Zmieruje apoštolov, nepochybuje, čo im povedať a bez pretvárky im hovorí aj ťažké veci. Chce, aby sme na ňom napodobovali skôr jeho službu, prijatie slabších a poníženosť, než jeho moc. Táto nebeská múdrosť je nevyhnutná aj pre akýkoľvek pokrok v ekumenickom hnutí. Ak niekedy vnímame tých, čo veria inak ako my, ako neposlušné a nevedomé deti Božie, o to viac nás Pán vyzýva ich prijať v jeho mene a tak ako on apoštolom, trpezlivo a zmierlivo im vysvetľovať tie veci, o ktorých nepochybujeme. Potom máme dobrú nádej, že aj naše túžby sa očistia, a keď takto prijmeme do svojho srdca Krista, odpovieme na to, že on prvý prijíma nás.