Jste zde

Homilie Gabriely Buknové

Homilie Gabriely Buknové (2. r) na 43. semináří zájemců o teologii porádaném Institutem ekumenických studií v Jaboku 11.-12.11.2016

Texty: 1 J 1, 5-10; L 10, 1-12

Téma semináru " Ako dnes hlásať Krista" napovedá tomu, že aj po 2000 rokoch stojí cirkev pred úlohou, ktorú jej dal Kristus: "Choďte do celého sveta a kážte evanjelium".

Každá doba si vyžaduje odpoveď na otázku: Ako to robiť čo najlepšie, čo najúčinnejšie?.

Čítania, ktoré sme si práve vypočuli, nám môžu byť akýmsi univerzálne platným návodom.

Predovšetkým – nikto nehlása sám od seba. Potrebuje poverenie – byť poslaný. Posiela Boh. On sial a nás volá do žatvy. Pán je pánom žatvy. On zasial do každého ľudského srdca túžbu po transcendentne – po láske, dokonalosti, priateľstve – po Božom kráľovstve. Kráľovstvo už je tu. Priniesol ho Ježiš. On zároveň posiela a povoláva apoštolov, aby toto kráľovstvo ohlasovali ďalej a v každom čase.

My sme tými apoštolmi. Boh má len naše ruky, srdce, um a ochotu. My sme tie nástroje jeho ohlasovania. Máme byť ochotní vstúpiť do Božej služby a konať ju čo najzodpovednejšie. Ale konečný úspech, či neúspech nezávisí od nás. Ježiš na to upozorňuje: Kde vás nepríjmu, otraste prach z obuvi a choďte ďalej. Zrozumiteľnejšie povedané: Nech vás neúspech nezlomí. Možno ste neboli tí správni na správnom mieste, možno tí domáci ešte neboli pripravení. To nie je vaša vec. Pán bude súdiť. Vy máte ohlasovať, a to aj v prípade neprijatia. Aby sa nikto nemohol vyhovárať, že nepočul, nevedel, nestretol sa.....

Za ďalšie nás Ježiš vyzýva: Spoľahnite sa, že ten, ktorý odieva poľné ľalie a sýti vtáctvo nebeské, sa postará aj o vás.Batoh plný jedla, alebo sprievodné zásobovacie vozidlo by vás len brzdili a spomaľovali.

V neposlednom rade Ježiš prikazuje: Buďte nositeľmi pokoja! Prinášajte Boží pokoj. Ak vo vás bude Boží pokoj, ten spočinie aj na ostatných – ak oňho budú stáť. Pokoj je to, čo dnes ľudstvo potrebuje najviac.

Toto všetko boli prikázania, alebo odporúčania smerom von – pre výkon samotnej misie – poslanie, spoľahnutie sa, pokoj, ohlasovanie.

Ale aby sme toto všetko mohli robiť, musíme byť vnútorne disponovaní,naladení,ztotožnení s Kristom.

Boh je svetlo. A my máme chodiť vo svetle. U Jána svetlo znamená predovšetkým dobro, lásku, napojenie na Krista. Chodiť s Kristom.

Ale to dokáže len ten, kto si uvedomí a prizná svoju slabosť, vinu, a nebojme sa pomenovať veci pravým menom – svoju hriešnosť. V dnešnom svete nie je populárne upozorňovať na hriešnosť. Argument väčšiny ľudí je: nekradnem, nikoho som nezabil, tak aký hriech?

Je pravdou, že hriech je vlastne len jeden: nežiť s Bohom. Ostatné sú "len" viny.

Ale hriech sa prejavuje práve vinami – že robíme zlé, keď máme robiť dobré, alebo, a to je nemenej dôležité a vážne – nekonáme dobro, zanedbávame ho, keď by sme mali a mohli konať. Hrešíme tak myšlienkami, skutkami, slovami i zanedbávaním dobrého. A aby toho nebolo málo, existuje aj sociálny hriech, ktorého účastníkmi môžme byť bez toho, že by sme si to uvedomovali. Všetci sme zodpovední napríklad za životné prostredie, drancovanie lesov, znečisťovanie ovzdušia, či nevraživosť k niektorým skupinám ľudí.

Uznať svoju hriešnosť znamená uznať, že potrebujeme spásu, záchranu. Túto nám priniesol Ježiš. Len on nás môže očistiť od hriechov, len v ňom je naša spása. Samospasenie nefunguje. Nemáme šancu. Ján to hovorí jasne. "Ak tvrdíme, že nie sme hriešni, klameme sami seba a niet v nás Pravdy!" Ak veríme, že Ježiš je Cesta, Pravda a Život, tak ak neuznáme potrebu spásy, tak vlastne nežijeme v Kristu!!!

Ako potom môžme ohlasovať niečo, v čom nežijeme? Veď to budú len prázdne slová, prázdne gestá a prázdny rítus...

V dnešnej dobe rádia, televízie, internetu, leteckého spojenia kamkoľvek na zemeguli už takmer každý počul alebo čítal o Ježišovi. Už je tých informácií toľko, že môžu pôsobiť ako reklama, a mnohých viac odpudzovať než priťahovať.

Čo však neodpudí nikdy, je priateľský vzťah, dobré slovo, úprimná a nenásilná pomoc, úsmev... Vo všetkom čo robíme, máme byť pravdiví a hodnoverní.